Rasizmus na Slovensku nevymrel, ba dokonca prekvitá

Autor: Andrea Raceková | 17.8.2020 o 7:49 | (upravené 17.8.2020 o 8:51) Karma článku: 11,88 | Prečítané:  5202x

Slovensko je krásna krajina plná prírodných a historických pokladov. Človek si ju však naplno užije iba v prípade, ak má bielu pokožku. 

Po viac ako siedmych mesiacoch strávených v karanténou-sužovanom Škótsku sa mi na začiatku augusta naskytla možnosť konečne sa vrátiť na rodnú hrudu a zvítať sa s rodinou (a samozrejme ísť na všetky zubné, očné a iné preventívne prehliadky, v zmysle slov bývalého premiéra). Návštevu domova som spojila aj s malým Tour de Slovakia, cieľom ktorého bolo preskúmať rôzne historické pamiatky a prírodné krásy, a zároveň ich predstaviť aj môjmu škótskemu priateľovi. Vedela som totiž, že Slovensko má čo ponúknuť aj zahraničným turistom. (Pred tým, než sa na nás zvalí nános kritiky, obaja sme sa pred príchodom dali otestovať na COVID-19). 

 

Nemýlila som sa. Na to, že na východe Slovenska vraj nič nie je, sme tam toho teda našli požehnane. Krásne hory, veľmi dobre udržiavané hrady a iné historické pamiatky, či chutné tradičné jedlo. Na mnohých miestach sme s úžasom zistili, že aj (minimálne) anglicky hovoriaci návštevníci si ich môžu plnohodnotne užiť vďaka bezplatným aplikáciám alebo letákom obsahujúcim preložené informácie a výklad o danej pamiatke. Vďaka slnečnému počasiu vyzeralo všetko ešte krajšie. "Wáu," pomyslela som si pri prechádzke okolo Štrbského Plesa: "to naše Slovensko je naozaj krásne, a dokonca prispôsobené aj turistom." Z naivnej predstavy ma však v momente vyviedol incident, ktorý sa v tom čase stal mojej kamarátke, ktorá sa tiež vracala "domov." 

 

Moja kamarátka je rodená Slovenka, Aj napriek tomu, že sa počas detstva sťahovala z miesta na miesto kvôli pracovnej vyťaženosti jej otca, väčšinu života prežila práve tu. Hovorí plynulo po slovensky, má slovenské občianstvo. Jej jediný "problém" (z pohľadu niektorých indivíduí), je farba jej pleti, ktorá je vďaka portugalským koreňom tmavšia. V progresívnej krajine by som tento úvod mohla úplne vynechať, pretože je irelevantný. Niečí pôvod, či farba pleti by v takom prípade nevyvolal žiadne nepriateľské pohľady a poznámky. Bohužiaľ, dej tohto príbehu sa neodohráva v progresívnej krajine. 

 

Cestujúc vlakom z bratislavského letiska, moja kamarátka sedela v otvorenom vlakovom vozni a s nikým sa nerozprávala. Z jej predchádzajúcich správ som vedela, že to hlavné, na čo vtedy myslela, bola radosť z návratu domov, návštevy rodiny a kamarátov. Zrazu postrehla, že si ju jeden zo spolucestujúcich - muž okolo 50-55 rokov sediaci oproti nej - fotí. Nedalo sa to prehliadnuť, keďže mal "tajnostkársky" zapnutý blesk. Po tom, čo ho poprosila o vysvetlenie jej povedal, že "sfetovanú cigánku" si nikto nefotí. Vraj ak chce, môže si pozrieť jeho mobil alebo zavolať policajtov, no má dopredu vedieť, komu budú v tejto situácií dôverovať viac. V preplnenom vozni, v ktorom cestovali aj jej rovesníčky, sa nenašiel nikto, kto by sa jej zastal alebo situáciu okomentoval. Bola tam sama ako prst - vo svojej rodnej krajine. Až po príchode sprievodkyne, ktorá jej navrhla výmenu sedadiel, sa moja kamarátka z tejto bizarnej situácie fyzicky dostala. No nie psychicky. 

 

Ľudia ako moja kamarátka zažívajú takéto epizódy na dennej báze. A viete čo je najhoršie? Že to už ani neriešia. "Nič sa nezmení," povedala mi po tom, čo som jej navrhla, že o jej nepríjemnom zážitku napíšem blog. Ako sa mohlo stať, že naša mentalita doslova "vycvičila" niektorých Slovákov (vrátane Rómov, ktorých sa táto problematika bytostne dotýka), že sú menejcenní a nevítaní v krajine, v ktorej sa narodili? Že keď prídu plní nadšenia po dlhých mesiacoch domov zo zahraničia, v priebehu hodiny ich demotivujeme tým najnechutnejším spôsobom? Lebo niekto má o odtieň tmavšiu pleť ako my? Dokonca aj niektorým ľuďom, ktorí prídu opálení z dovolenky, sa stávajú podobné veci. Lenže pre ľudí, ako je moja kamarátka, je toto životný štandard - je to to jediné, čo poznajú. A Slovensko si takýchto ľudí vlastne ani nezaslúži. Darmo sa vláda snaží prilákať späť tisíce študentov, ktorí sa rozhodli nadobudnúť vzdelanie v zahraničí. Problém nie je iba v zlej pracovnej situácií, ale už v elementárnych bodoch ako každodenná komunikácia, pocit spolupatričnosti, pocit bezpečia. Nikto sa nevráti niekam, kde ho očividne nechcú. 

 

Až vtedy som si uvedomila, že moja idylická Tour de Slovakia by vyzerala diametrálne odlišne, keby môj priateľ nebol beloch. Už len tým, že rozprával iným jazykom, si vyžiadal neželanú pozornosť. Ak by na mojom mieste bola moja kamarátka, celý výlet by vyzeral úplne inak. Bol by totiž plný strachu a neistoty, keďže rasizmus na Slovensku môže zaútočiť z každej strany. Zrazu tie moderné aplikácie a preložené brožúrky strácajú čaro. Ako môžeme pohostiť turistov, keď aj vlastných spoluobčanov vyháňame? 

 

V konečnom dôsledku neviem, čo som týmto blogom chcela dosiahnuť. Celá situácia ma hrozne nahnevala. Bola som napálená na toho staršieho pána z vlaku, na slovenskú mentalitu ako takú, ale aj na seba, pretože ju nemôžem nijako zmeniť. No napriek tomu som to napísala, čiastočne z povinnosti, ktorá vychádza z priateľstva medzi mnou a mojou kamarátkou, ale aj preto, aby som jej ukázala, že tu na to v tej svojej "domovine" nie je sama. Tak sama, ako v ten augustový deň v preplnenom vagóne. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Holandsko zadržalo štyri milióny eur Bödörovi st. pre podozrenie z prania peňazí

Zistenia holandských orgánov potvrdzujú spoločné podnikanie Penty a Bödöra.

Dobré ráno

Dobré ráno: Snáď sa Slovensko poučí, čo sa deje v Česku

Jaroslav Flegr hovorí, ako sa nám pandémia vymyká spod kontroly.

Jankovská zatiaľ hladovku zvláda, budú rozhodovať o jej prepustení na slobodu

Súd bude opätovne posudzovať aj Cvikovú a Molnára.


Už ste čítali?